Založiť webovú stránku alebo eShop

2.Luteň - február

HROMNICE

Hromnice sú sviatkom prebúdzania sa boha Perúna, otvorením ríše Irije a jeho začatia gazdovania na zemi. Podľa tradície sa začína činnosť Perúna prvou búrkou, ktorou sa zimná krajina prebúdza k novému životu. V období Hromníc sa kladú ohne z dubového dreva a prinášajú zápalné žertvy. Žehná sa v mene Perúna a konajú sa veštby pre nasledujúce obdobie.

     Časom sa zapaľovanie ohňov transformovalo do zapaľovania sviečok, ktoré do dneška  nazývame hromničky. Sviečky pálime v čase búrok pre priazeň a na znamenie Perúnovi, že v dome bola vykonaná očista spojená s obetovaním v čase Hromníc.

     Tento sviatok sa slávi tradične pri duboch, stromoch zasvätených Perúnovi. Vyberie sa jeden vzrastom najväčší a tomu sa prejaví úcta ako zástupcovi boha Perúna a zároveň aj ako zástupcovi všetkých stromov a rastlín bez ktorých by sme tu neboli. Dub sa ozdobí a obradne sa do neho strieľa z tradičného luku. Stromy predstavujú os sveta, ktorá spája tri svety. Pri koreňoch podsvetnú Naviu, pri kmeni náš svet Jav a hore nebeský Prav. Takto sa v tento deň symbolicky spájame s nebeským svetom a jeho bohmi. Posväcujeme tiež sviece Hromničky, ktoré chránia pred zlými silami. 

 

12.ljuten

Velesov deň

 

21.Brezeň - marec

KOMODICE - Morena

Komodice sú oslavou začiatku jari a návratu svetla. Na začiatku sa zhotovila slamená bábka v životnej veľkosti, ako stelesnenie sviatku. Morena je známa, ako staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Vynášaním Moreny, pálením, či vhodením do rieky sa symbolicky končí zima.

     Tradične sa čistili domy a stodoly, pripravovalo sa slávnostné jedlo: kulich (sladký chlieb) a paška (pyramídový syrový chlieb), kozuli (cestoviny v tvare dobytka), ktoré zabezpečovali plodnosť stáda. Zdobili sa vajcia, ktoré sa gúľali po zemi, aby sa ich plodnosť preniesla do zeme. Vo východoeurópskej oblasti sú sviatky plodnosti zasvätené Velesovi, bohu podsvetia a stád.

      V tomto období sa začína otepľovať, zem sa vyslobodí z objatia ľadu, začína rásť tráva, stromy pučať. Všade cítiť nastávajúcu zmenu, prebúdzanie prírody. V tomto čase oslavujeme príchod bohyne Vesny (ktorú prebúdzame šibaním čerstvo vyrašenými zelenými prútikmi) a Morenu, bohyňu zimy a smrti vyprevadíme na jej ceste do podsvetia. Dažbog slnkoboh definitívne víťazí nad Morenou, ona priam zhorí pod jeho teplými lúčmi a odoberie sa do podsvetia skrz bránu, ktorou je voda. 

 

1.Traveň - máj

RUSÁLIE - deň Živy

Rusálie, či Rusadlá sú staroslovanský sviatok oslavy vodných tokov, hier, tanca a spevu. „Ruslo“ znamenalo hlbinu, riečisko. Ako napovedá názov, tento deň bol zasvätený rusalkám – vodným vílam, ktoré žili pri potokoch, studničkách a svojimi dlhými zelenými vlasmi a krásou lákali mládencov do tanca. Beda tomu čo ich lákaniu podľahol, živého ho už nepustili.

      Toto je čas kedy je jar v rozpuku. Kvety kvitnú, stromy sú odeté do sviežej zelene, potoky zurčia. Naši predkovia v tomto čase čistili studničky. Slávime boha Jarila a bohyňu Živu, bohov rastu, životnej a plodivej sily. Dažbog slnkoboh sa v tomto čase prejavuje ako mladý junák Jarilo a pod kopytami jeho koňa všetko vôkol rastie a bujnie. Bohyňa Živa sa prechádza lesmi spolu s Rusalkami, rozsieva kvety a dáva život mláďatám. 
      V ten deň sa obradne vyčistia studničky, obetujú sa jej stužky, umyvame sa aby sme boli celý rok svieži.

 

21 Lipeň - jún

KUPALO

Kupalo syn Simariglov a stelesnenie boha Dažboga, je bohom letného slnovratu, bylín, lásky a zasnúbených párov, zviazaných ohňom i vodou. Počas Kupalovej noci keď všetko bujnie a zelená sa, boh Kupalo žehná dozretiu všetkého živého a srdcia mladých zväzuje láskou.  Dvojica, ktorá sa drží za ruky skáčuc cez vatru a preskočí ju bez toho aby sa pustili, sa považuje za zasnúbenú. Počas sviatku Kupala sa otvárajú brány nebeské a všetky modlitby letia ľahko k bohom bez prekážky. Je to najlepší čas na začatie nových vecí a projektov

      Obdobie keď sila slnka vrcholí. Je teplo, noc je krátka. Oslavuje sa slnko, plodnosť, spojenie ohňa a vody, ženského a mužského princípu. 

 

21.kraseň – júl

Perúnov deň

 

2.Srpeň - august

DOŽINKY

Dožinky sú slávnosti na ukončenie žatvy. Posledný snop sa nosil do domov, ozdobil sa kvetmi a stuhami, alebo obliekol do šiat. Umiestnený bol pri vchodových dverách až do obdobia 1. Rujena, kedy sa nim kŕmil dobytok. Niekedy sa posledné snopy obradne zlučovali s rituálnym miestom poľa, ktoré bolo ponechané nezožaté. Duch žatvy sa usadil a schoval do tohto nezožatého obilia a tak sa vrátil duch žatvy späť do Zeme. Toto malé miesto odkazovalo na „bradu“ Velesa (Volosa) boha zvierat a bohatstva a vzdávala sa mu úcta sklonením hlavy. V období dožiniek sa veštilo najmä z obilia, ale aj vína. Vždy sa konala veľká hostina, po ktorej nesmel ostať nikto triezvi.

 

11. jaseň - september

Deň Roda

 

21. Jaseň - september

VĎAKYVZDANIE  -  Deň Mokoše

Na sviatok Vďakyvzdania, alebo svätenia jesene (jesenná rovnodennosť) sa oslavuje ukončenie obdobia hospodárskeho roka, koniec leta, žatvy, trenie ľanu a konope. Slávnosť môže zahŕňať prianie (vinšovanie) hospodárovi, klaňanie sa zemi a jesenné spevy, ako vzdanie vďaky za úrodu. Obetuje sa chlieb a soľ.

      Je to čas, kedy sa leto chýli ku koncu. Na poliach sa zbiera, alebo už zobrala úroda. Dozrieva ovocie. Je to obdobie radosti, hojnosti a tepla. Slnko stále silné, no predsa už len mu ubúda sila, no nestratila sa, Dažbog ju odovzdal matke zemi. Perún zem skropil životodarnou vlahou. Vďaka Velesovi vieme ako zem správne obhospodáriť a tak Mokoša vydala svoju úrodu, ukázala svoju plodnosť. 
      Preto v tento čas chválime bohov úrody za ich dary, ďakujeme za poživeň ktorej sa nám v tento rok dostalo

 

1.Listopad - november

DUŠIČKY –  Úcta predkom

Pred príchodom kresťanstva naši predkovia verili v kolobeh života a smrti. Slovanský svetonázor pokladal život i smrť za neustále sa opakujúce časti cyklu, v ktorom sa smrť oslavovala rovnako ako život. Človek po smrti prešiel do navy, odkiaľ sa navrátil späť so pozemského sveta.

     Dušičky boli obdobím spomínania mŕtvych, kedy sa prelínali svety a mŕtvi predkovia chodili navštevovať svojich príbuzných. Slovania si predkov pripomínali ukladaním jedla na hroby, či odkladaním prvej lyžice z každého jedla, hodením opekanca do ohňa či ponechaním omrviniek na stole pre mŕtvych.  Pre nich boli určené aj orechy či hrach hodený do kúta.

      Zo stromov spŕchlo lístie. Je už chladno, často aj sychravo. Noci sa predlžujú. Sila podsvetných bohov a duchov rastie. Viac ako inokedy je cítiť prítomnosť záhrobia a preto si práve v tejto dobe spomíname na našich predkov, našich zosnulých dedov a baby. Voláme ich k sebe, aby sa prišli zohriať k našim ohňom, prinášame im dary a vzdávame úctu. Z podsvetia a späť ich bezpečne prevedie Veles. Bohyňa Morena vystupuje z podsvetia a ujíma sa vlády nad našim svetom, cítiť jej mrazivý dych. 

25.listopad – november

Deň Moreny

 

21.Mrazeň - december

KRAČÚŇ

Počas týchto slnečných sviatkov sa slávil návrat Slnka. Ľudia obchádzali domy a nosili otáčajúci sa prakríž, alebo figúrku nového znovuzrodeného boha Svarožiča, Dažboga. Na jeho počesť sa zapaľovali  ohne, ktoré súviseli s kultom ohňa, symbolom svetla a tepla, čím sa obradne privolával po zimnom slnovrate. Symbolom bol tiež zlatý kanec zasvätený slnku. Ku slávnosti slnovratu patrili tiež maškarné sprievody a zbieranie imela, ktoré je tiež ochranným prostriedkom.

     V tomto období bolo zvykom, že kto prvý vstal nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Jednalo sa o akési vzdanie úcty živlu a posvätenie blízkych do nového roku. Tiež bolo zvykom obsypanie ľudí zrnom, ktoré prebúdzalo život v prírode. Je to obrad agrárnej mágie na počesť bohatej úrody.

      Tento čas zimného slnovratu, keď síce začína zima, ale od tohto dňa sa už dni pomaličky predlžujú. Dažbog, slnkoboh stráca svoju silu a umiera, aby sa z vlastného popola zrodil ako malé dieťa. Svojim plačom poráža besov temnôt a dáva prísľub nového svetla. Naši predkovia tento deň považovali za nový rok.

TOPlist